Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.

Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.

Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.

Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?

Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.

Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.

„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.

Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.

Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.

Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.

V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.

Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.