Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.

Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.

Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.

Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?

Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.

Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.

„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.

Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.

Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.

Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.

V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.

Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Minister spravodlivosti Boris Susko predložil novelu ústavy do medzirezortného pripomienkového konania. Chce ňou zaviesť nový inštitút - ľudové hlasovanie o predčasných voľbách. O vyvolaní predčasných volieb by tak mohol rozhodnúť nižší počet ľudí, než aký by bol potrebný na úspech prípadného referenda.

Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorým je už aj dnes v slovenskom právnom systéme možné odvolať prezidenta. V prípade neúspešného hlasovania by však prišiel o mandát parlament. Aj preto ho doteraz poslanci voči prezidentovi nepoužili. Obdobný vyvažovací mechanizmus však v novom návrhu Borisa Suska chýba.

„Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu má svoje výhody aj nevýhody. (...) Nie v každej demokracii podobný nástroj funguje. Keď ho ale chceme, musíme ho nastaviť tak, aby bol prítomný prvok zodpovednosti a zabránilo sa jeho nadmernému využívaniu. Míňať 12 miliónov eur v každom volebnom období je napokon nevýhodné,“ hovorí Bujňák v rozhovore.

Návrh však počíta s niekoľkými inými obmedzeniami. Hlasovanie o vyvolaní predčasných volieb by sa nemohlo konať prvých, ani posledných šesť mesiacov volebného obdobia parlamentu, rovnako ani posledných šesť mesiacov mandátu prezidenta. Zavedenie ľudového hlasovania by však muselo odhlasovať 90 poslancov.

Ostane tak zmena bez podpory opozície len na papieri? A prečo Boris Susko návrh predkladá spolu so zmenou, ktorá by znemožnila odvolávanie členov Súdnej rady bez udania dôvodu? Viac v Aktuality Nahlas.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.

Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.

Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.

Nahrával Peter Hanák.

Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Podnikateľom na Slovensku pomaly dochádza trpezlivosť. Od prvého mája majú novú povinnosť — každý z nich musí umožniť zákazníkom platiť kartou alebo QR kódom.

Štát chce takto bojovať proti šedej ekonomike, no obchodníci to vidia inak – skôr ako ďalšiu pascu, ktorá ich má vyžmýkať z peňazí. Preto vymýšľajú kreatívne spôsoby, aby obišli novú povinnosť umožniť zákazníkom platiť bezhotovostne. Je legálne pýtať si extra príplatok za to, že chce zákazník platiť kartou? A prečo sa niektoré kaviarne rozhodli po nových pravidlách zdvojnásobiť ceny?

Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s ekonomickou reportérkou Aktualít Katarínou Runnovou.

Chorvátsky Sukošan sa stal letnou základňou ľudí blízkych prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. V tom istom luxusnom dome, kde vlastní apartmán prezidentova sestra či poslanec Peter Náhlik, si nehnuteľnosť kúpil aj Martin Gračka. Podnikateľ v IT a výrobca známych syrov dnes kandiduje za stranu Zoroslava Kollára a tvrdí, že vplyvných susedov pozná len z novín.

Martin Gračka z Práva na pravdu tvrdí, že apartmán kúpil cez firmu Andreja Hrnčiara a susedov nestretáva. Dokumenty a minulé obchody však naznačujú, že s ľuďmi okolo Petra Pellegriniho ho spája viac než len slané more.

„Ide o relatívne luxusnú trojposchodovú budovu, v ktorej je šesť apartmánov, pričom väčšina vlastníkov má blízko k Hlasu,“ hovorí reportér investigatívneho oddelenia portálu Aktuality.sk Martin Turček.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii.

Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy.

So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť.

Nahrával Marek Biró